Slávnostný ruženec

Vizualizácia

Cieľom vizualizácie je priblíženie modlitby, skonkretizovanie povedaných slov:  Symboly môžu často pomôcť k lepšiemu prežívaniu modlitby. Môžu nás priviesť k hlbšiemu premýšľaniu nad jednotlivými tajomstvami ruženca. Ak je ruženec súčasťou adorácie, nijako a ničím sa nesmie urpiamiť pozornosť od adorovaného Krista v Eucharistii. Vhodné je vizualizácie nerealizovať.

pomôcky: 5 kvetov, váza, plachta, socha Panny Márie

krátka inštruktáž:Pri soche Panny Márie bude stáť váza. Pod ňou bude natiahnutá plachta, aby váza s kvetmi viac vynikla.  Do nej sa bude postupne po každom desiatku vkladať jeden  kvet. Päť kvetov je symbolom piatich povzbudení Svätého Otca k jednotlivým desiatkom. Tieto jeho slová sú ako kvety, ktoré keď zasadíme v záhrade nášho srdca, môžu priniesť život a krásu  do nášho života, i do života druhých ľudí.

Úvod k ružencu

Cítim sa byť sama. Opustená najbližšími. Sedím tu v kostole a som znechutená zo všetkého, čo sa v mojom živote deje. Už sa nevládzem  modliť no ty mi ponúkaš svetlo. Znovu ma pozývaš k modlitbe, modlitbe ruženca..

“Drahé deti! Vidíte, počujete, cítite, že v srdciach mnohých ľudí niet Boha. Nechcú ho, pretože sú ďaleko od modlitby a nemajú pokoj. Deti moje, vy sa modlite, žite Božie prikázania. Vy buďte modlitbou, vy, ktorí ste od samého počiatku povedali “ áno” môjmu pozvaniu. Vydávajte svedectvo o Bohu i  mojej prítomnosti a nezabudnite, deti moje, ja som s vami a milujem vás. Deň čo deň vás všetkých odovzdávam môjmu Synovi Ježišovi. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.” (slová  Panny Márie z Medugoria)

1. Ježiš, ktorý z mŕtvych vstal… aby sme zasa ožili v ňom (1 Kor 15)

Ježišovo vzkriesenie, jadro kresťanského posolstva, ktoré znie celými dejinami a siaha až do našich dní. Ježišova smrť a jeho vzkriesenie sú srdcom našej nádeje. Bez tejto viery v Ježišovu smrť a v jeho vzkriesenie bude naša nádej slabá, ba nebude ani nádejou.

Chcem vám povedať: odovzdávajte ďalej túto istotu, že Pán je živý, že kráča po našom boku celý život. Toto je vaše poslanie. Odovzdávajte ďalej túto nádej. Buďte zakotvení v tejto nádeji, v tejto istote, ktorú máme v nebi. Pevne držte lano, ukotvite sa a odovzdávajte ďalej nádej. Vy, Ježišovi svedkovia, vydávajte svedectvo o tom, že Ježiš žije – a toto nám dá nádej, toto poskytne nádej celému svetu, ktorý je tak zostarnutý kvôli vojnám, zlu a hriechu.

Pápež František

2. Ježiš, ktorý na nebesia vystúpil… no je s nami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28)

Ježišovo vystúpenie do neba nám umožňuje spoznať tú potešujúcu skutočnosť na našej ceste: v Kristovi, v pravom Bohu a pravom človeku, je naše človečenstvo povznesené k Bohu. On nám otvoril cestu. Je akoby vodcom skupiny horolezcov vystupujúcich na vysoký vrch; on vrchol už dosiahol, ťahá nás k sebe a vedie k Bohu. Ak mu zveríme svoj život, ak sa necháme ním viesť, sme si istí, že sme v dobrých rukách, v rukách nášho Spasiteľa a zástancu.

Pápež František

3. Ježiš, ktorý nám Ducha Svätého zoslal… aby sme dostali silu a boli mu svedkami až po samý kraj

Starovekí teológovia hovorievali: duša je plachetnica, Duch Svätý je vietor, ktorý duje do plachiet, aby ju poháňal vpred. Impulzy a podnety vetra sú darmi Ducha Svätého. Bez jeho podnetu, bez jeho milosti nenapredujeme. Duch Svätý nám umožňuje vstúpiť do tajomstva živého Boha a ochraňuje nás od nebezpečenstva Cirkvi uzavretej do seba. Poháňa nás otvoriť dvere a vyjsť, aby sme ohlasovali a svedčili o dobrom živote evanjelia, komunikovali radosť z viery, zo stretnutia s Kristom. Duch Svätý je dušouposlania. To, čo sa udialo v Jeruzaleme pred takmer dvetisíc rokmi, nám v skutočnosti nie je vzdialené; je to udalosť, ktorá nás zasahuje, ktorá sa stáva živou skúsenosťou každého z nás. Turíce v jeruzalemskom Večeradle sú začiatkom, počiatkom, ktorý sa predlžuje. Duch Svätý je najvynikajúcejším darom vzkrieseného Krista jeho apoštolom. On však chce, aby ho dostali všetci. Tešiteľ, je ten, ktorý dáva odvahu vykročiť na cesty sveta a prinášať evanjelium! Pýtajme sa, či nie sme náchylní uzavrieť sa do seba samých, do našej skupiny, a či dovolíme Duchu Svätému, aby nás otvoril voči poslaniu.

Pápež František

4. Ježiš, ktorý ťa Panna do neba vzal… aby tu na zemi svietila putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy (LG 68)

Nádej je cnosť toho, kto pri zakusovaní konfliktu, každodenného zápasu medzi životom a smrťou, medzi dobrom a zlom, verí v Kristovo vzkriesenie, vo víťazstvo Lásky. Tam, kde je kríž, je pre nás kresťanov nádej, a to vždy. Ak niet nádeje, nie sme kresťanmi. Preto rád vravievam: Nenechajte si ukradnúť nádej! Nech nám neukradnú nádej, pretože táto sila je milosťou, Božím darom, ktorý nás vedie vpred s pohľadom upretým nanebo. A Mária je vždy tam, nablízku týmto komunitám, týmto našim bratom a sestrám, kráča s nimi, trpí s nimi.

Pápež František

5. Ježiš, ktorý ťa Panna v nebi korunoval… a povýšil za Kráľovnú vesmíru (LG 59)

„Pred mnohými storočiami bolo raz jedno slávne mesto. Vypínalo sa v úrodnom údolí, a keďže jeho obyvatelia boli rozhodní a pracovití, rýchlo sa rozrástlo. Slovom, bolo to šťastné mesto a všetci v ňom žili pokojne. Ale jedného nešťastného dňa sa obyvatelia rozhodli, že si zvolia kráľa. Zazneli zlaté poľnice heroldov a všetci sa zhromaždili pred radnicou. Nechýbal nik. Chudobní i bohatí, mladí i starí pozerali jeden na druhého a šepkali. Poľnice strieborne zahlaholili a celé zhromaždenie stíchlo. Predstúpil nízky tučný muž v honosnom obleku. Bol to najbohatší človek mesta. Zdvihol ruku ovešanú iskriacimi prsteňmi a zvolal:,, Občania! Sme nesmierne bohatí. Peniaze nám nechýbajú. Naším kráľom musí byť človek vznešený: gróf, markíz, knieža, aby si ho všetci vážili pre jeho vysoký pôvod. „Nie! Zmizni! Umlčte ho!” Neopísateľne sa rozkričali menej bohatí občania. „Chceme za kráľa človeka bohatého a veľkomyseľného, ktorý vyrieši naše problémy.” V tom istom čase vojaci zdvihli na plecia svalnatého obra, kričali a mávali svojimi výhražnými pikami: „Toto bude náš kráľ’! Najsilnejší!” Vo všeobecnom zmätku už nikto nič nechápal. Zo všetkých strán sa ozývali výkriky, hrozby, potlesk a rinčanie skrížených zbraní. Zmätok rástol a pomliaždených bolo na desiatky. Znova zazneli poľnice. Pomaly všetko stíchlo. Pokojný a rozumný starec vystúpil na najvyšší schod a povedal: „Priatelia, nedopustime sa bláznovstva, že sa pobijeme pre kráľa, ktorý ešte nejestvuje. Zavolajme nevinné dieťa a nech si ono zvolí spomedzi nás kráľa.” Vzali dieťa za ruku a predviedli ho pred zástup. Starý muž sa ho spýtal: „Vyber si, koho chceš, aby sa stal kráľom tohto veľkého mesta.” Dieťatko sa na všetkých pozrelo, pocmúľalo si palec a povedalo: „Králi sú škaredí a zlí. Ja nechcem kráľa. Ja chcem, aby sme mali kráľovnú, moju mamu!” Mamy pri vláde. Je to ohromná, nádherná myšlienka. Svet by bol určite slušnejší, nerozprávalo by sa tak vulgárne, všetci by pomáhali starším prejsť cez cestu… Boh zmýšľal rovnako. A stvoril Máriu.“