Adorácia

(Jn 17, 20 – 26)
„No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

(Chvíľka ticha)

Pane, Ty nás máš všetkých vo svojom srdci, poznáš všetky naše radosti, všetky naše trápenia. Prichádzame k Tebe v tomto čase, aby sme Ti vzdali chválu za Tvoju bezhraničnú lásku, ktorou nás miluješ. Chceme Ťa viac spoznávať, otvoriť Ti svoje srdcia, zažiť Tvoju prítomnosť, aby láska, ktorou Ťa Otec miluje, bola v nás, a aby si Ty bol v nás. Pane, Ty nás pozývaš, aby sme mohli spoločne, zjednotení v Tvojom Duchu, počúvať tlkot Tvojho srdca. Skláňame sa pred Tebou, pred Kráľom Kráľov a odovzdávame Ti svoje životy. Ty si náš Pán a hoden si chvál.

(Odporúčané skladby: Pred Tebou môj Pán sa vzdám, Hoden si, Do tmy na svet, Božia láska príď)

(Jn 16, 20 – 26)
Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha.

(Chvíľka ticha)

Počúvaj, čo Ti hovorí Ježiš:
Chceš ma prosiť za niekoho?
Povedz mi jeho meno a povedz mi, čo by si chcel, aby som teraz pre neho spravil.
Pros veľa, lebo mojou túžbou je dávať veľa.
Povedz mi, jednoducho a úprimne, o svojich drahých, na ktorých ti záleží, o úbohých, ktorých chceš potešiť, o nemocných, ktorých vidíš trpieť, o zblúdilých, ktorých si túžobne praješ priviesť na správnu cestu.
Povedz za všetkých aspoň jedno slovo.[1]

A čo Ty? Aké sú túžby Tvojho srdca? Nepotrebuješ pre seba nejakú milosť?
Poznám Tvoju biedu, tvoje zápasy, trápenie tvojej duše, slabosti tvojho tela. Viem aj o tvojej zbabelosti, tvojich hriechoch, no napriek tomu ti hovorím: Daj mi svoje srdce, ľúb ma, aký si.[2]
Neboj sa! Je mnoho spravodlivých, mnoho svätých v nebi, ktorí mali rovnaké chyby. Ale prosili pokorne…
Čo potrebuješ práve dnes?
Čo môžem pre teba urobiť?
Keby si vedel, ako veľmi si prajem, aby som Ti pomohol. [1]

(Chvíľka ticha)

(Ef 5,10-18)
Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!

(Chvíľka ticha)

Počúvaj, čo Ti hovorí Ježiš:

A ja ťa vyzývam: Buď Božím bojovníkom!
Nestrácaj dôveru vo mňa a nevzdávaj sa duchovného boja, neskladaj zbrane, ale naopak rázne pokračuj. Len ten prehráva, kto raz prestane bojovať a stráca dôveru vo mňa. Ja svojich bojovníkov nikdy neopúšťam, aj keď niekedy dopustím, aby sa poranili. Pokračuj teda statočne v zápase a neboj sa zranení, hľadaj s dôverou moju pomoc, pretože na utŕžené rany mám účinné lieky, a v čase, keď to budeš najmenej očakávať, zbadáš svojich nepriateľov v prachu porazených.

(Chvíľka ticha)

(Na konci poklony kňaz alebo diakon pristúpi k oltáru, pokľakne a zostane kľačať)
Veriaci spievajú hymnus: Ctíme túto Sviatosť slávnu.
Potom vysluhovateľ vstane a hovorí: Z neba si im dal chlieb (Aleluja).
Ľud odopovedá: Ktorý má v sebe všetku slasť (Aleluja).
Potom vysluhovateľ prednesie modlitbu a udelý mladým požehnanie.

[1] citované z úryvkov textu sv. Antonia Maria Clareta
[2] citované Milosrdný Ježiš – podľa sestry Faustíny, Krakow