Liturgické usmernenie k adorácii

V nasledujúcich riadkoch sa bude text odvolávať na dokument „Sväté prijímaine a kult Eucharistického tajomstva mimo omše“, pričom v zátvorkách bude uvedený bod, z ktorého sa čerpalo.

Slávenie Eucharistie (teda svätej omše) je pre celú Cirkev stredobodom celého kresťanského života, pretože, ako hovorí Druhý vatikánsky koncil, „ostatné sviatosti, ako aj všetky cirkevné služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané“ (bod 1.)

Okrem toho, slávenie Eucharistie v obete omše je začiatkom a cieľom kultu, ktorý sa Eucharistii vzdáva aj mimo omše. Lebo Kristus Pán, aj po prinesení obety, kým sa uschováva Eucharistia v kostoloch a kaplnkách, je ozajstný emanuel, čiže Boh s nami. Je vo dne v noci uprostred nás.(bod 2.)

Preto nik nesmie pochybovať, že všetci veriaci v katolíckej cirkvi majú uctievaním Najsvätejšej sviatosti vzdávať  taký kult, aký patrí pravúmu Bohu. (bod 3.)

Prvotným a pôvodným cieľom uschovávania eucharistie mimo omše (vo svätostánkoch) je vysluhovanie viatika (sväté prijímanie chorým, zomierajúcim). Druhotné ciele sú: rozdávanie svätého prijímania (napr. nevládnym, ktorí sú doma) a klaňanie sa (adorovanie) nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, prítomnému vo Sviatosti. (bod 5.)

Vrelo sa odporúča súkromná i verejná úcta (poklona) k Najsvätejšej Eucharistii aj mimo omše, keďže eucharistická obeta je prameňom a vrcholom celého kresťanského života.

Pri usporadúvaní pobožnosti treba brať do úvahy liturgické obdobie, aby boli v súlade s posvätnou liturgiou, ktorá sa v danom období slávi (bod 79.) – teda treba dbať na to, že adorácia má vyzerať inak v adventonom období, inak v pôstnom, inak vo veľkonočnom a inak v cezročnom období.

Keď veriaci uctievajú Krista prítomného vo Sviatosti, majú pamätať na to, že táto prítomnosť sa odvodzuje od obety a smeruje k sviatostnému i duchovnému prijímaniu. (bod 80.)

Adorácie nikdy nesmú mať znaky „koncertov“, „prednesov“, ani žiadne iné teatrálne podoby (či iné nevhodné prejavy), ale má priťahovať človeka bližšie k Božím tajomstvám – aby si človek uvedomoval obrovskú lásku i veľkosť Pána Boha.

Vyloženie Najsvätejšej Eucharistie v cibóriu (pyxide) alebo v monštrancii (ostenzóriu) vedie k uznaniu obdivuhodnej prítomnosti Krista v nej a vyzýva na zjednotenie srdca s ním, ktoré dosahuje vrchol vo sviatostnom prijímaní. Treba dbať na to, aby sa pri vyloženiach zvýraznil vzťah kultu Najsvätejšej Sviatosti a omše. Pri vykladaní sa má starostlivo vyhnúť všetkému, čo by nejakým spôsobom mohlo zatieniť túžbu Krista, ktorý ustanovil Najsvätejšiu Eucharistiu predovšetkým na to, aby nám bola pokrmom, liekom a útechou (bod 82.)

Počas vyloženia Najsvätejšej sviatosti sa zakazuje sláviť omšu v tom istom priestore kostola alebo kaplnky. (bod 83.)

Pred Najsvätejšou Sviatosťou, či už je uložená vo svätostánku alebo vyložená na verejnú poklonu, sa kľaká na jedno koleno. (bod 84.)

Pri vyložení Najsvätejšej Sviatosti v monštrancii treba zažať štyri alebo šesť sviec – toľko, koľko ich je pri omši – a má sa použiť kadidlo. Pri vyložení v cibóriu sa majú zažať aspoň dve sviece a môže sa použiť kadidlo. (bod 85.)

Existujú dve možnosti vyloženia Sviatosti: predĺžené (napr. celodenné, celonočné, viacdenné a pod.) a krátke a adorácie v rehoľných spoločenstvách. My sa osobitne zameriame na krátke vyloženie.

Krátke vyloženie Najsvätejšej Sviatosti treba usporiadať tak, aby sa pri ňom ešte pred požehnaním s Najsvätejšou sviatosťou venoval istý čas:

a)      čítaniu Božieho slova,

b)      spevom,

c)      prosbám

d)      a chvíľkam tichej modlitby.

Vyloženie Sviatosti len kvôli požehnaniu sa zakazuje. (bod 89.)

 

Obrad vyloženia a eucharistického požehnania.

Vyloženie (body 93 – 94):

Ľud sa zhromaždí a zaspieva vhodnú pieseň. Potom kňaz (diakon) pristúpi k oltáru. Ak sa Sviatosť neuschováva na tom oltári, na ktorom bude vyložená, vezme si vélum a prinesie ju z miesta, kde sa uschováva. Sprevádzajú ho pritom miništranti alebo veriaci s horiacimi sviecami.

Cibórium alebo monštranciu položí na oltár prikrytý plachtou. Ak ide o dlhšie vyloženie a ak sa vykladá monštrancia, možno použiť trón umiestnený na vyvýšenom mieste, nemá byť však príliš vysoko a ďaleko. Po vyložení, ak sa použije monštrancia, vysluhujúci Sviatosť incenzuje. Potom – ak je dlhšie vyloženie – môže odísť.

Ak sa vyloženie Sviatosti koná na záver omše, hostia určená na poklonu sa konsekruje v omši, ktorá bezprostredne predchádza a po svätom prijímaní sa vloží do monštrancie na oltári. Omša sa zakončí modlitbou po prijímaní, po ktorej kňaz zíde ku kľačadlu a incenzuje Sviatosť. Záverečné obrady omše sa vynechajú. Ak ide o slávnostné a dlhšie vyloženie, kňaz po incenzícii odíde.

Poklona (body 95 – 96):

Počas poklony sa majú modlitby, spevy a čítania usporiadať tak, aby sa veriaci oddaní modlitbe sústredili na Krista Pána.

Na živenie vnútornej modlitby treba použiť čítania zo Svätého Písma s homíliou alebo krátke príhovory, ktoré vedú k lepšiemu hodnoteniu echaristického tajomstva. Patrí sa, aby veriaci na Božie slovo odpovedali spevom. Vo vhodných chvíľach sa má zachovať posvätné ticho.

Pred Sviatosťou vyloženou na dlhší čas sa môže aj niektorá časť Liturgie hodín, najmä hlavné hodiny.

Požehnanie (body 97 – 98):

Na konci poklony kňaz alebo diakon pristúpi k oltáru, pokľakne a zostane kľačať. Veriaci spievajú hymnus alebo inú eucharistickú pieseň (nie je teda pripustená hociaká skladba). Medzitým kňaz alebo diakon kľačiacky incenzuje Sviatosť, ak bola vyložená v monštrancii.

Možno spievať hymnus (a u nás je to najčastejšie sa používajúci hymnus): Ctíme túto Sviatosť slávnu. Môže sa spievať slovensky i latinsky.

Potom vysluhovateľ vstane a hovorí: Z neba si im dal chlieb (Aleluja). Ľud odopovedá: Ktorý má v sebe všetku slasť (Aleluja). Potom vysluhovateľ prednesie modlitbu.

V knihe Sväté prijímanie a kult Eucharistického tajomstva mimo omše sa nachádza šesť ďalších modlitieb na požehnanie s Najsvätejšou Sviatosťou. Rovnako sa v nej nachádzajú aj mnohé ďalšie hymny, ktoré sa môžu použiť.

Veriaci, ktorý nábožne recituje (spieva) Ctíme túto Sviatosť slávnu, získa čiastočné odpustky; úplné odpustky získa na Zelený štvrtok Pánovej večere a na sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (Ench. indulg., č. 59).

Po modlitbe si kňaz alebo diakon vezme náplecné vélum, pokľakne, vezme do rúk monštranciu alebo cibórium a požehná ľud, pričom nič nehovorí. Po požehnaní kňaz položí monštranciu späť na korporál a pokľakne. Potom zíde pred oltár a odloží vélum (bod 99).

Uloženie (bod 100):

Potom kňaz alebo diakon, ktorý udelil požehnanie, alebo iný kňaz alebo diakon, uloží Sviatosť do svätostánku, pokľakne a odíde. Ľud zatiaľ môže predniesť vhodnú aklamáciu (zvolanie, či pieseň).